Červený kameň hrad späť

Zdielať Zobrazení: 663

Červený kameň, Častá (okr.Pezinok)

Mohutný zachovalý hrad, situovaný na kremencovom brale nad osadou Píla v Malých Karpatoch, dobre viditeľný najmä z väčších diaľok a dotvárajúci charakteristickú širokú panorámu malokarpatského lesnatého terénu.
Pôvodne to bol kráľovský hrad, písomne doložený v polovici 13. storočia. Patril do sústavy stredovekých pohraničných hradov, ktoré vznikali od 13. storočia na ochranu západných hraníc Uhorska. Začiatkom 16. storočia sa dostal do majetku Thurzovcov a od roku 1535 do majetku známej podnikateľskej rodiny Fuggerovcov, ktorí patrili k najbohatším európskym magnátom a finančníkom. Ich bohatstvo pochádzalo aj z ťažby drahých rúd a obchodu, čo si vyžadovalo dobre vybudované hospodárske zázemie. Týmto účelom podriadili aj prestavbu Červeného Kameňa. Anton Fugger, stavebník veľkého mena, vybudoval na základoch gotického hradu a s použitím jeho konštrukcií mohutnú pevnosť, v ktorej skĺbili samosprávu panstva so zámermi obchodného využitia. Vznikla tak pevnosť s mohutnými skladovými priestormi v suteréne, ktorá slúžila ako prekladište tovaru na obchodnej ceste, smerujúcej zo stredoslovenských banských miest do západnej Európy. Nová funkčná prestavba sa začala v roku 1537 a trvala dve desaťročia. V prvej etape, v rokoch 1537-1544, vybudovali nový fortifikačný systém, pozostávajúci z kruhových delových nárožných bášt spojených obrannými múrmi, ktoré chránili priestranný pivničný sklad. Po trojročnej prestávke pokračovali v stavebných prácach najmä pri stavbe obytnej budovy s kaplnkou a pri rozširovaní skladových priestorov. Renesančná prestavba využila aj staršie vnútorné a vonkajšie predhradie s valmi a priekopami a zosilnila ich opevnenia novým múrom, rondelmi a baštami. Do hlavnej budovy viedol drevený padací most spočívajúci na kamenných vysokých pilieroch, ktorým preklenuli širokú priekopu chrániacu citadelu. Systém opevnenia vychádzal z nárokov najmodernejšej vojenskej techniky. Uplatnil sa tu systém kazemát, ktorých odvetrávací systém sa pripisuje pôsobeniu A. Derera, vynikajúceho umelca a všestranného znalca, ktorý pracoval v službách fuggerovského dvora a zúčastnil sa výtvarného riešenia väčšiny palácov a stavieb tejto rodiny v Nemecku. Prestavba utilitárne riešenej pevnosti na opevnený renesančno-barokový zámok spadá do obdobia, keď hrad vlastnili Pálffyovci. S prestavbou začal v roku 1585 Mikuláš Pálffy. Stavebné práce sa sústredili na rozšírenie obytných budov v hradnom nádvorí a na ich základné architektonicko-výtvarné riešenie. Hmoty nádvoria s dvojkrídlovým obytným palácom a prízemnou budovou pochádzajú z čias tejto stavebnej činnosti. V časoch okolo polovice 17. storočia vzniká ďalšia reprezentačná úprava, realizovaná predovšetkým talianskymi umelcami. Datuje sa do čias pôsobenia Pavla Pálffyho na viacerých majetkoch na našom území. Pavol Pálffy, ktorý bol v tomto období skutočne na výslní životných úspechov, sa stal bratislavským županom, ríšskym sudcom, uhorským palatínom a miestodržiteľom; viaceré z týchto funkcií dedil rod podľa seniorátneho práva až do roku 1918. Neskorobarokové úpravy z polovice 18. storočia sa sústredili na výmenu niektorých konštrukcií a klenieb a výmenu stropu rytierskej sály. Premene pevnosti na reprezentačné sídlo napomohlo aj zriadenie nového dvojramenného reprezentačného schodišťa, nadstavba paláca a úprava predhradia s novými stajňami a reprezentačnou jazdiarňou. K vonkajšej bráne viedla lipová aleja, tvoriaca súčasť rozsiahlej parkovej úpravy hradného kopca a barokovej záhrady zriadenej za oplotením v jej susedstve. Podnes sa zachovala studňa a niekoľko sochárskych diel, ktoré tvorili súčasť jej architektonickej kompozície.
Zachované interiéry s bohatými štukovými obrazcami vyplnenými figurálnymi výjavmi apoteóz a mytologických scén a náročne vybavená sala terrana z roku 1656 od majstra J.Tencalla sú dokladom zmeny duchovnej a umeleckej klímy na západnom Slovensku a príbuznosti so špičkovými ranobarokovými architektúrami, predovšetkým s výstavbou Pálffyho bratislavského sídla pod hradom, prestavbou Bratislavského hradu a budovami Trnavskej univerzity.
Mohutná dvojposchodová stavba s pôdorysom v tvare nepravidelného štvoruholníka so štyrmi nárožnými okrúhlymi baštami spojenými obranným múrom a s veľkými skladovými priestormi, v suteréne s dômyselným vetracím systémom. Hradné budovy sa sústreďujú okolo ústredného nádvoria, ktorému dominuje kamenná fontána s plastikou vzpínajúceho sa leva - symbolu Pálffyovského rodu. Nerovnako vysoké budovy s nárožnými baštami sú výsledkom úprav vstupných priestorov, obytných reprezentačných palácov a hospodárskej časti, ktorú postupne presúvali do vonkajších priestorov predhradia. K vstupnej bráne areálu vedie mohutná lipová aleja, ktorá sa zachovala z čias barokových záhradných úprav okolia hradu.
Na hrade je umiestnená pobočka Slovenského národného múzea, zameraná na feudálne bývanie. V depozitoch múzea sú početne zastúpené ukážky renesančného nábytku, zhotoveného najmä podľa talianskych vzorov v 16. storočí, talianske a nemecké práce sú zastúpené v rôznorodých exponátoch zo 17. a 18. storočia. Z tvorby holandských majstrov pochádza baroková jedáleň z konca 17. storočia, tvorba francúzskych majstrov je zastúpená súborom nábytku s bohato riešenými gobelínovými poťahmi a vykladaním. Celý rad lustrov, zrkadiel, vzácnych umeleckohistorických predmetov a obrazová galéria sú ukážkami doplnkov historického bývania. Okrem cudzokrajných exponátov sa tu nachádzajú aj vzácne exponáty domácej proveniencie, napr. jedálenské súbory z holičskej manufaktúry tereziánskeho obdobia. Aj súbory predmetov empíru, biedermeieru a historizujúcich slohov majú všetky charakteristické znaky svojej doby. Po rozsiahlej rekonštrukcii je hrad od roku 1990 čiastočne a od roku 1996 úplne sprístupnený verejnosti.