Hanigovce hrad späť

Zdielať Zobrazení: 435

Hanigovce, Hanigovce (okr.Sabinov)

Ruiny hradu ležia na pomerne strmom homoľovitom kopci na severovýchod od obce Hanigovce, v Šarišskom podolí SV od Lipian, na úpätí Čerchovského pohoria, Hanigovce.
Na mieste murovaného hradu stál pravdepodobne už v 13. storočí drevený hrádok. Z prameňov je však potvrdené, že až v roku 1322 získava šľachtic Mičko z pôvodného kráľovského majetku hradu Šariš majetok v Pečovskej Novej Vsi, ktorý siahal až do údolia Tople a na tomto majetku dal vystavať drevený hrad castrum Wywar, ktorý v roku 1341 prepustil synovi Lorandovi. V nasledujúcom roku kráľ Ľudovít I. potvrdil Mičkovi a jeho synom držbu majetkov a povolil prebudovať drevený hrad na kamenný. Vymretím Mičkovej vetvy rodu prešiel hrad v roku 1398 kráľovi, ktorý ho predáva Prokopovi Balickému za 600 zlatých florénov, v roku 17404 ho zálohuje jeho bratovi a v roku 1410 ho vymieňa za zálohu za hrad Sklabiňu. V rokoch 1410-1411 poveril jasovský konvent a Spišskú Kapitulu, aby nového vlastníka - Imricha z Perína - uviedli do vlastníctvy majetkov panstva hrádok. V roku 1448 sa hradu zmocnili bratríci a ohrozovali odtiaľ kráľovské mesto Bardejov. Preto vojská kráľa Mateja v roku 1460 zaútočili na hrad a v nasledujúcom roku sa ho aj zmocnili. Bohatým magnátom z Perína patril hrad do roku 1512, kedy ho prepustili šlachticom z Torysy. V roku 1556 ho spolu so susedným hradom Kamenica obsadilo vojsko Ferdinanda I. a v roku 1557 hrad vyhorel. V tom čase dostali na majetky v šarišskej stolici sedmohradskí šľachtici Martin a Gašpar Pečovskí a patril k nim aj Hanigovský hrad. Tí ho však neobnovili, pretože si svoje sídlo postavili v Novej Vsi, dnes Pečovská Nová Ves.
Dispozícia hradu zodpovedá jeho dobe vystavania - roku 1432. Kamenný hrad zaberal celý vrchol ostrožiny zhruba 55m x 20m. Celé priestranstvo obklopovalo hradobné opevnenie, ktoré sa napája na palác, na najvyššom mieste plošiny. Dvojpodlažný palác mal obdĺžnikový pôdorys (14,2-14,7m x 5,7-6m). Opevnenie nádvoria malo nerovnakú hrúbku muriva (120-180cm) čo azda súvisí s prístupovou komunikáciou. Tá vstupovala do nádvoria z južnej strany 2,5m širokou bránou zabezpečenou strážnou vežou postavenou z vnútornej strany opevnenia. Na obvodovom múre sú aj stopy po ochodzi. Opevnenie sa napájalo na dva andezitové bloky, do ktorých sú vytesané lôžka pre delá (30 x 28cm). Strieľne zabezpečovali hrad od jeho prístupnejšej strany. Na nádvorí predpokladáme ešte drevené hospodárske budovy, po iných kamenných budovách stopy na hrade nie sú.
Uvádzané objekty sú v interiéri hradu dodnes identifikovateľné. Interiér paláca je až po parapety prízemných okien zasypaný suťou a palác je najviditeľnejšia časť hradu. Opevnenie sa niekde zachovalo aj do výšky 2-3m a na jeho vnútornej strane sú kapsy po trámoch ochodzi. Na andezitových blokoch vidno lôžka pre delá. Hrad je zarastený, leží mimo cesty Prešov-Stará Ľubovňa a v literatúre je uvádzaný ako zaniknutý - to sú hlavné dôvody, ktoré ho robia neatraktívnym. Inak je to veľmi pekný objekt, ktorý sa nám zachoval vo svojej stredovekej podobe.