Holíč zámok späť

Zdielať Zobrazení: 582

Holíč, Holíč (okr.Skalica)

Barokovo-klasicistický monumentálny zámok s opevnením, postavený na starších základoch, výrazná architektonická dominanta na západnom okraji mesta. Bývalé letné reprezentačné sídlo habsburského cisárskeho dvora.
Dejiny zámku a jeho vznik siahajú hlboko do minulosti, do konca 12. storočia, keď vznikli najstaršie budovy v dnešnom areáli. Najstaršie pomenovanie Holíča - Wywar - Nový hrad sa vzťahuje na pôvodný vodný hrad. Vďaka výhodnej polohe na dôležitej obchodnej ceste v blízkosti česko-uhorských hraníc sa pôvodný strážny hrad stal predmetom záujmu mnohých politických kruhov a centrom politického diania. V roku 1315 bol predmetom bojov medzi českým vojskom a Matúšom Čákom Trenčianskym. V priebehu gotiky a renesancie viackrát menil majiteľov, z významnejších spomenieme Stibora z Beckova v 15. storočí, Czoborovcov a Bakičovcov v 16. a 17. storočí. V roku 1627 dobyl Holíč Gabriel Bethlen a bojovali oň aj Turci. V roku 1736 predal Jozef Czobor panstvá v Holíči a v Šaštíne Františkovi Lotrinskému, čím sa objekt stal majetkom Habsburgovcov, ktorí si tu v rokoch 1749-1754 vybudovali letné cisárske sídlo. Návrhy na stavebné práce viedli poprední architekti - Francúz J. N. Jadot a neskôr Rakúšan F. A. Hillebrandt; na výzdobe reprezentačných priestorov pracoval J. B. Chamant, ktorý pokryl steny a klenby niektorých priestorov zložitými kompozíciami nástenných malieb. Poštátnením habsburského majetku v roku 1918 prešiel holíčsky kaštieľ do rúk čs. štátu. V hlavnom objekte zriadili školu, priľahlé budovy a park využívali na poľnohospodárske účely. V roku 1970 vyhlásili kaštieľ za nár. kult. pamiatku. Od 1974 sa uskutočňovala jeho obnova pre nové spoločenské využitie, dnes sú práce pozastavené.
Najreprezentačnejším priestorom je Čínska sála, ktorej steny pokrývajú kožené maľované tapety s motívmi čínskej krajiny. Kaplnka má barokový vzhľad. Slávnostné schodište je zaujímavé svojím technickým riešením samonosnej konštrukcie na štíhlych vysokých stĺpoch a nie je klenuté.
Vodný hrad z konca 12. storočia mal podľa zistených archeologických výskumov takúto podobu: na miernej vyvýšenine v močaristom teréne, ktorý tvoril jej prirodzenú ochranu, stála mohutná bloková obytná kamenná veža s pravidelným obdĺžnikom opevnenia. Do tohto areálu postavili v prvej polovici 14. storočia dvojvežový obytný palác, ktorý rozšírili o ďalšie krídlo v 15. storočí a celok znovu opevnili. Pri renesančnej prestavbe sídla podľa talianskych a česko-moravských vzorov vznikla pravidelná štvorkrídlová dispozícia objektu s ústredným arkádovým nádvorím. Z tohto stavebného podujatia sa dodnes zachoval pás vnútorného opevnenia s kazematmi na nárožiach. Neustále turecké nebezpečenstvo bolo podnetom na zosilnenie obrany v 17. storočí, keď vybudovali novšie, hviezdicové opevnenie s nárožnými bastiónmi, ktoré s pôvodným opevnením prepojili podzemnou chodbou. Zámok - tereziánska baroková prestavba v polovici 18. storočia odstránila starší výzor objektu, prekryla ho novšími konštrukciami rozsiahlych barokových priestorov. Znamenala podstatné zásahy do jadra budovy. J. N. Jadot svojimi úpravami veľmi nápadito uplatnil v existujúcich architektúrach všetky prvky pohodlného reprezentačného sídla. Význam najreprezentačnejšej častí dispozície zdôraznil aj navonok rizalitom s priestranným balkónom, ktorým pohľadovo prepojil slávnostnú sálu s pravidelne riešeným parkom. Z obce viedol návštevníka alejou cez čestné nádvorie do vstupnej haly, na slávnostné schodište a do dvorany pred slávnostnou sálou. Dispozíciu zámku obohatili aj o kaplnku a salu terrenu.
Zámok, obklopený opevnením, je monumentálna trojkrídlová budova s nádvorím. Strohé barokovo-klasicistické fasády vyjadrujú funkčnú a významovú nadradenosť štátneho reprezentačného sídla. Prízemné hospodárske budovy tvoria súčasť celkovej kompozície areálu. K zámku priliehajú pozemky niekdajšieho parku, bažantnice a rybníka, ohradené kamenným barokovým múrom. Zámok je v rekonštrukcii. Plánuje sa tu umiestniť múzeum keramiky a časť priestorov vyčleniť na kultúrne a spoločenské účely obce.