Kysak hrad späť

Zdielať Zobrazení: 222

Kysak, Kysak (okr.Košice - okolie)

Na úpätí Slovenského Rudohoria, v severnej časti Košickej kotliny, po pravej strane Hornádu leží obec Kysak. Na severozápad od obce sa vypína vrch Hrad, na ktorého pozdĺžnom skalnatom chrbte stoja zvyšky hradnej architektúry hradu Kysak.
Najstaršie písomné správy o Kysaku sú až z tridsiatych rokov 14. storočia, a to v registroch pápežských desiatkov (Mon. Vat. I. 1., s. 354, 369). Kysak musí byť oveľa starší. Dokladá to existencia farnosti a samotný kostol, ktorý je datovaný do konca 13. storočia. Prvými zemepánmi nielen Kysaku, ale aj širšieho územia, boli Abovci a to drienovská vetva. Severozápadným smerom sa nad obcou nachádzajú ruiny kamenného hradu (kóta 501 m). ktorý najnovšie identifikoval a lokalizoval F. Uličný. Vychádzajúc z listín Spišskej kapituly z rokov 1335 a 1378 i Jágerskej kapituly z roku 1337 sa F. Uličnému podarilo stotožniť tento hrad s hradom Drienov (castrum Somus). Listina Spišskej kapituly z roku 1335 uvádza, že hrad Drienov (castrum Somus) sa nachádzal medzi Kysakom a Trebejovom na jednej strane a Ličartovcami a Ruskou Novou Vsou na strane druhej. Listina Jágerskej kapituly z roku 1337 upresňuje jeho polohu detailnejšie: na pravý breh Hornádu. V listine Spišskej kapituly z roku 1378 sa spomína, že drienovskí šľachtici mali v Kysaku zemepanskú kúriu a že dedina Kysak leží pod hradom Drienov ..."in domo ipsorum habitationis sub castro eorum Somus vocato, in possesione Keuzegh existenti...". Preto teda nepochybujeme, že hrad nad obcou Kysak, nazývaný v 14. storočí Drienov a v 15. storočí Kysak, je jeden a ten istý objekt. V listine Jágerskej kapituly z roku 1300 týkajúcej sa deľby majetkov po myšlianskom prepoštovi Michalovi, medzi jeho synovcami Petrom, Jánom, synmi comesa Juraja a Egidom, Dionýzom, synmi Jána, sa uvádza nielen majetok dediny Bretejovce, ale aj nejaký hrad, ktorý sa však menovite neuvádza. Jurajovi synovia však prepustili dedinu Bretejovce Jánovým synom, a tí im za to prepustili svoju časť v spomínanom hrade. Pri tejto deľbe Edig a Dionýz vyhlásili, že ich otcovi nepatrila žiadna časť tohoto hradu. Hrad bol v rukách Abovcov ešte aj v prvej polovici 15. storočia. V roku 1439 sa majetky ďalej delili, pričom bol uvedený aj stručný popis hradu. V roku 1470 rodina vymiera a majetky sa stávajú kráľovskými. O tom, kedy hrad vznikol a kedy zanikol, písomné správy nehovoria. Napriek tomu, že v záveti myšlianskeho prepošta Michala, ktorý zomrel okolo roku 1297, sa ešte nehovorí o jeho spoluvlastníctve hradu a v listine z roku 1300 sa už uvádza aj jeho podiel, nie je možné vtesnať výstavbu hradu do tohto obdobia. Hrad musel vzniknúť omnoho skôr, a to pred rokom 1297. B. Varsik kladie výstavbu hradu Drienov medzi roky 1289-1297, do obdobia pred koncom 13. storočia. Opierajúc sa o typologické znaky objektu možno predpokladať, že hrad mohol byť postavený už v poslednej štvrtine 13. storočia. Na základe objavených pamiatok hmotnej kultúry možno predpokladať, že objekt zanikol pred koncom 15. storočia. Nie je vylúčené, že jeho zánik ovplyvnilo vymretie rodu.
Hrad sa nachádza na pozdĺžnom skalnatom chrbte, ktorý sa zvažuje severovýchodným smerom. Z tejto, ťažšie prístupnej strany, bolo samotné plató chránené tromi šijovými 13, 15 a 19 m širokými priekopami (dodnes 6-12m hlbokými), ktoré sú vysekané do vápencového podložia a ústia do príkrych svahov. Napriek tomu, že v "predhradí" sa nenašli stopy po stavebnej činnosť, musíme predpokladať, že pôvodne bolo i toto predpolie chránené prinajmenšom palisádovým opevnením, a to na okrajoch všetkých samostatných oporných bodov. Pri delení hradu v roku 1439 sa spomína vonkajší a vnútorný hrad. Pomenovanie vonkajší hrad sa zrejme vzťahuje na toto predpolie, ktoré by neboli nazývali hradom, keby nebolo bývalo aj opevnené. Vlastný vnútorný hrad sa nachádza na najvyššom juhozápadnom výbežku skalného masívu, na 66 m dlhej a iba 10-12 m širokej ostrožine.
Na najvyššej okrajovej časti skalného plató stála pôvodne okrúhla obranná veža s priemerom okolo 7,5 m. Na severovýchodnej strane skalnej vyvýšeniny, tesne nad treťou priekopou, ktorej dno leží v hĺbke asi 12 m pod úrovňou hornej plošiny, bola menšia palácová stavba s rozmermi 10 x 8 m. Jej západná i severná stena už boli súčasťou obvodového opevnenia. V úzkom priestore (len okolo 3 m) medzi južnou obvodovou stenou paláca a okrajom plošiny s obvodovým opevnením, viedol vstup do horného hradu. Pri delení v roku 1439 sa vo vnútornom hrade spomína podpivničený palác a veža.
Uvádzané objekty sú v interiéri hradu dodnes identifikovateľné. Južne od palácovej stavby je možné identifikovať menší objekt s rozmermi 7,5 x 5 m, ktorý mal pravdepodobne obytný charakter. Prístupová cesta viedla z východnej strany po vrstevnici a špirálovito obiehala celý hrad, čo umožňovalo výbornú kontrolu i flankovanie nielen z celého obvodového opevnenia, ale aj z čelnej veže. Medzi ňou a cestou bola ďalšia priekopa. Vstup do areálu hradu viedol cez tretiu šijovú priekopu, ktorá bola západným smerom uzavretá múrom so vstupnou bránou. Dodnes sa na tomto mieste nachádza fragment muriva. Značný výškový rozdiel medzi niveletou dna priekopy a úrovňou horného nádvoria umožňoval výstup zrejme iba po drevenom schodišti. Príkra prístupová cesta bola z vonkajšej strany spevnená oporným múrikom.