Lednica hrad späť

Zdielať Zobrazení: 152

Lednica, Lednica (okr.Púchov)

Zrúcanina hradu nad obcou Lednica v Bielych Karpatoch, vytvárajúca spolu s hradným bralom výraznú krajinnú dominantu okolia.
ostavili ho ako pohraničný hrad v polovici 13. storočia na ochranu cesty vedúcej na Moravu a spočiatku bol v rukách kráľa. Začiatkom 14. storočia sa hradu zmocnil Matúš Čák a koncom 14. storočia ho vlastnila rodina Pakšiovcov. Počas vlády Žigmunda sa majiteľmi stali Bielikovci, ktorých dcéra sa vydala za Blažeja Podmanického. V rokoch 1432 - 1434 ho ovládli husiti. Počas zápasov o uhorský trón vydal v roku 1475 Lednicu Matej Korvín svojmu prívržencovi Nehézovi a panovník Vladislav II. daroval Lednicu v roku 1504 Podmanickovcom. Keďže spory o Lednicu pretrvávali aj po vyriešení panovníckej krízy, bratia Podmanický v roku 1533 na hrad zaútočili a obsadili ho násilím. Panovník Ferdinand si opätovným darovaním Lednice získal Rafaelovu náklonnosť. Po jeho úmrtí hrad kúpil košický kapitán Imrich Telekeši, ktorého pre jeho zbojstvá nakoniec popravili. Z hradu prepadával nielen obchodné karavány, ale aj obyvateľov. Napokon ho Thurzo doplapil a v Bratislave ho v r. 1601 popravili. V prvej polovici 17. storočia získal hrad a panstvo Juraj Rákóczi. Vtedy sa do Lednice a Púchova uchýlili do vyhnanstva českí bratia, s ktorými udržiaval styk aj Jan Ámos Komenský. V poslednom protihabsburskom povstaní obsadili hrad kuruci Františka Rákócziho II. a po potlačení povstania cisárske vojsko roku 1710 hrad vypálilo. Potom hrad dostali do zálohu Maťašovskovci, ktorí ho aj v roku 1746 dali opraviť. Potom hrad vystriedal rôznych majiteľov, pôsobil však skôr ako príťažok k Lednickému kaštieľu a kým ešte v roku 1830 stáli všetky budovy, na vyobrazeniach o 70 rokov neskôr je to už len ruina.
Hrad, postavený na strmom brale, sa skladal z troch od seba odstupňovaných častí a bol takmer neprístupný. Z malého, nižšie položeného predhradia, kde boli obranné bašty, väznica, miestnosť pre drábov, maštaľ pre kone, voziareň a kováčska dielňa. Vedľa nej boli schody k druhému padaciemu mostu, ktorý umožňoval vstup do skalného tunela. Až neskôr tu vybudovali delovú baštu. Tunel bol jediný prístup na nádvorie stredného hradu, kde boli hlavné palácové stavby, obytné budovy pre služobníctvo, hospodárske miestnosti, sklady a byt kastelána. V najvyšších mistnostiach stredného hradu boli schody do veže, z ktorej sa dalo prejsť na plošinu, kde začínali i do skaly vytesané schody na najvyššie položenú prírodnú pozorovateľňu.
Hradné bralo nesie v súčasnosti len zvyšky múrov, ktoré dávajú tušiť pôdorysnú skladbu jednotlivých palácových objektov ako aj veže. Pred vstupnou bránou je ešte badateľná priekopa a valy, aj obvodový pôdorys najnižšieho hradu. Vpravo od brány je na roku torzo flankovacej bašty so strieľňou. Plocha nádvoria je spevnená betónom, pretože sa tu v minulosti konali obecné slávnosti a bol tu aj provizórny amfiteáter. Vstupná bašta bola v 60tych rokoch minulého storočia opravovaná, čo vidno na jej nevhodnej omietke a veľkých kavernách v interiéry bašty. Kameň z bašty bohužiaľ kradnú domáci na rôzne drobné stavby. Do hradu sa dostanete len na vlastné nebezpečenstvo, ak budú otvorené kovové dvere. Vystúpate po provizórnych schodoch k tunelu vytesanému do skaly a cez tunel do areálu stredného hradu. Po ľavej strane - najstaršia palácová stavba ako aj hradné bralo už nutne potrebujú odstránenie zelene, proti čomu sú však "zelení". Je to škoda, pretože zeleň skrýva miestnosti a nosné prvky klenieb vytesané do skaly. Po pravej strane tunela je fragment veže a za ňou konzervované palácové stavby. Od veže vedie do horného hradu kovový rebrík pozdĺž skaly, o ktorú sa opierala aj veža, na jej vrchol. Odtiaľ je možné vyjsť po schodoch vytesaných do skaly až do pozorovateľne - bývalej "Straky".
O hrad sa stará a o jeho záchranu sa pokúša Historicko-astronomická spoločnosť. Po tom, čo zo stredného hradu vypadla časť obvodovej steny a objavil sa výsyp, ktorý je viditeľný aj zvonku zo severnej strany, začal hrad zaujímať aj obec. Bohužiaľ nápomocný je len Obecný úrad, obyvatelia obce nejavia o hrad príliš záujem, čo je škoda. Spojenie a vzájomná spolupráca s HAS by priniesla napokon osoh aj im, tak ako to je aj na iných hradoch.