Zvolenský hrad späť

Zdielať Zobrazení: 383

Zvolen, Zvolen (okr.Zvolen)

Zachovaný renovovaný hrad v centre mesta - rovno oproti historickému námestiu, pri hlavnej križovatke v meste Zvolen. Jeden z najreprezentatívnejších hradov svojho typu.
Zvolenský zámok dal postaviť Ľudovít I. pravdepodobne v rokoch 1360-82 na plochej vyvýšenine nad ohybom riečky Slatina v tesnej blízkosti mesta, na mieste, kde stál v prvej tretine 13. storočia kráľovský dvorec s kostolom. Svojou polohou dominoval nový hrad priestrannému zvolenskému námestiu, v strede ktorého umiestnili ranogotický farský kostol. V roku 1424 dáva hrad (aj zvolenskú župu) kráľ Žigmund svojej manželke Barbore. V rokoch 1440-1450 a 1453-1462 bol sídlom Jána Jiskru. Po jeho odchode patril hrad znovu kráľovi. V roku 1490 ho spolu s banskými mestami a Zvolenskou župou dostala kráľovná Beatrix ako vdovské zaopatrenie. Na prelome 15. a 16. storočia, v období doznievajúcej gotiky, sa hrad dostal do rúk Thurzovcov. Nový majiteľ Ján Thurzo, jeden z najbohatších banských podnikateľov v strednej Európe, pristúpil k obnove a modernizácii hradu s bohato riešenými architektonickými detailmi a nástennými maľbami. Začal však stavať aj vonkajšie kamenné opevnenie, do ktorého včlenili aj staršiu stavbu kapitánskeho domu. Bližiace sa turecké nebezpečenstvo, smerujúce po páde Budína do oblasti stredného Slovenska s bohatými banskými mestami, vyvolalo potrebu začleniť hrad do sústavy protitureckej obrannej línie. Po ústupe Turkov význam hradu poklesol. Úpravy, ktoré sa uskutočnili na hrade v priebehu 17., 18. a 19. stor., sa v zásade nedotkli hmoty hradu, sústredili sa len na modernizáciu častí budovy. Keď sídlo župy preniesli zo Zvolena do Banskej Bystrice, stratil hrad svoj niekdajší význam a keď ho štát v roku 1805 odkúpil, slúžil na rôzne účely (boli tu kasárne, úrady a školy). V rokoch 1894-1906 hrad opravili pod vedením uhorskej pamiatkovej komisie.
V klenutom priechode zámku sa zachovali gotické sedílie s kružbami a pôvodné fresky. Z reprezentačných priestorov osobité miesto zaberá kaplnka s architektonickými prvkami začínajúcej sa neskorej gotiky, ďalej rytierska sieň a miestnosti zaklenuté na stredný stlp. Impozantná je aj mladšia baroková hala z 18. storočia s dreveným maľovaným kazetovým stropom rozdeleným na 78 poli, v ktorých sú symbolické obrazy rímskych kráľov a habsburských cisárov usporiadáné chronologicky a končiace sa obrazom Karola VI. (1711-1740).
Hrad postavili na mieste staršej cirkevnej stavby, archeologicky zistenej na dnešnom nádvorí pri komplexnej pamiatkovej obnove v 60-tych rokoch. Koncepciu nového poľovníckeho zámku ovplyvnila talianska mestská architektúra šľachtických palácov. Hradný, pôvodne neopevnený palác, vybudovali na štvorkrídlovom pôdoryse s dvoma vežami, včlenenými do pôdorysu stavby. Okolo nádvoria obiehala pavlač na kamenných konzolách a priestor medzi dvojicou veží sprístupňovala kamenná arkáda. Dôležitou súčasťou hradu bola poschodová reprezentačná kaplnka, v ktorej bola umiestnená aj kráľovská empora. Smerom do mesta bol rad reprezentačných miestností s mohutnou rytierskou sálou, ktorej steny pokryli freskami a prestropili ju náročne konštruovaným dreveným trámovým stropom. Architektonicky výnimočne v našich pomeroch riešili aj fasády objektu so zvýraznením reprezentačného krídla, ktoré osvetlili oknami s kamennými krížovými prútmi. Architektúra Zvolenského zámku bola vyvrcholením umeleckých snáh 14. storočia, poplatná zjemnenému vkusu Anjouovcov, ktorí na stavbu povolali skúsených európskych staviteľov a kamenárov. S prestavbou zámku na renesančnú pevnosť začal v roku 1548 Ján Thurzo. Pri tejto prestavbe sa uplatnila predovšetkým obrana proti novej vojenskej technike, najmä proti delostreleckým zbraniam. Hrad nadstavali o dalšie poschodie, pristavali nárožné veže a v severozápadnej časti zosilnili opevnenie novým mohutným bastiónom. Na výstavbe fortifikačného systému sa zúčastnili aj talianski stavitelia pôsobiaci v banských mestách. Podľa projektov F. Pozza, G. M. Speciecasa a S. da Pratoveteriho sa realizovali opevňovacie práce v meste i na hrade. Ďalšie úpravy súviseli už len s modernizáciou objektu. Najväčším zásahom v 18. storočí bolo zbarokizovanie kaplnky (v roku 1784) a obnova dvorany, do ktorej preniesli drevený maľovaný strop z roku 1712. Potom bol už iba pamiatkovo opravovaný.
Na prvý pohľad zaujme nezvyčajne riešenie - bloková stavba s charakteristickou vysokou atikou a na nárožiach s kruhovými arkiermi. Na priečelí sa zachovala gotická úprava z tretej štvrtiny 14. storočia - červeno-biele kvádrovanie a lemovanie trojdielnych okien. Renesančná nadstavba - so zmenenou kompozíciou kvádrovania fasády - si zachovala výrazné prvky protitureckej obrany, najmä rôznorodé strieľne. Okolo zámku stojí opevnenie. Vzhľad nádvoria pochádza taktiež zo 14. storočia, z čias vzniku zámku. Okolo nádvoria obieha na úrovni prvého poschodia pavlač stojaca na bohato profilovaných kamenných konzolách. Na východnej strane nádvoria je kaplnka, ktorej význam podčiarkuje architektonicky bohato riešený vstupný portál so stĺpovou predsieňou. Hrad je rekonštruovaný a v južnej časti prebiehajú snáď posledné obnovovacie práce.