Skalka pri Trenčíne - najstaršie pútnické miesto na Slovensku späť

Zdielať Zobrazení: 539

Skalka nad Váhom - Driving Range, Skalka nad Váhom (okr.Trenčín)

OTVORENÉ DENNE OKREM PONDELKA:
júl - august od 10.00 do 12.00 h a od 13.00 do 17.00 h
Pútnické miesto Skalka pozostáva z dvoch objektov: Malej a Veľkej Skalky

MALÁ SKALKA - dvojvežový kostolík postavený v románskom slohu sa spomína po prvý raz v r. 1208. Bol zasvätený sv. Beňadikovi. V r. 1520 dal Juraj Turzo na jeho mieste vybudovať kaplnku, ktorú v r. 1745 jezuiti rozšírili do súčasnej podoby a pristavili k nej dve veže.
Sv. Andrej-Svorad a Beňadik sa stali patrónmi nielen Skalky, ale celej nitrianskej diecézy. Ich uctievanie sa okrem našich krajov čoskoro rozšírilo aj na Morave, v Čechách a v Poľsku.

Heslo „ORA ET LABORA – MODLI SA A PRACUJ“, ktorým sa sv. Andrej-Svorad a Beňadik riadili po celý svoj pozemský život, našlo pokračovateľov aj v dnešných časoch.

Najstaršou zachovanou správou o živote našich svätcov je legenda „Život svätých pustovníkov Svorada-vyznavača a Beňadika-mučeníka“ od päťkostolského biskupa sv. Maurusa z pol. 11. stor. Ako novic v zoborskom kláštore sv. Hypolita videl na vlastné oči mnícha Svorada a neskôr sa spriatelil s jeho učeníkom Beňadikom.

BENEDIKTÍNSKE OPÁTSTVO

založil na Skalke v r. 1224 nitriansky biskup Jakub I. na pamiatku pustovníkov sv. Andreja-Svorada a Beňadika. Kláštoru sa pripisoval veľký význam – stal sa duchovným centrom Považia. Rozvoj kláštora prerušil v r. 1241 vpád Tatárov. Na život tunajšieho ľudu i kláštora doľahla v r. 1300 – 1321 tvrdá päsť Matúša Čáka. Celých sto rokov (r. 1321 – 1421) nik nevyrušoval tichý, bohabojný život rehoľníkov. Hlásali slovo Božie, konali misie. V r. 1421 sa ani bohatá Skalka nevyhla husitským vojnám. Generál Katzianer dobyl v r. 1528 Trenčiansky hrad a rozohnal benediktínov na Skalke. Od r. 1528 – 1645 bol majetok kláštora v rozličných rukách.

PRÍCHOD JEZUITOV

Spoločnosť Ježišova prišla na Skalku v r. 1645 so slovami „A. M. D. Gl. – Na väčšiu slávu Božiu“. Jezuiti obnovili kláštor a priľahlé budovy, vystavali Kalváriu. Postupne zrekonštruovali Malú i Veľkú Skalku. 21. júla 1773 zrušil pápež Klement XIV. rehoľu jezuitov, a tak končí duchovný rozkvet a najslávnejšia doba Skalky. Kláštor začal pustnúť.

VEĽKÁ SKALKA - kostolík, kláštor a jaskyňa. Kostolík bol postavený v r. 1224 v gotickom slohu. V r. 1664 jezuiti celý objekt zrekonštruovali a v r. 1717 znovu postavili kaplnku sv. Andreja-Svorada a Beňadika s novou kupolovou vežou. V objekte kláštora sa nachádza vchod do pôvodnej jaskyne pustovníkov.
Opravy a rekonštrukcie :

v roku 1924 bola dokončená obnova Skalky, ktorej sa zúčastnil celý národ. O tejto obnove sa rozhodlo v deň biskupskej vysviacky prvých slovenských biskupov – 13.12.1921. Poškodený kostolík na Malej Skalke bol obnovený zásluhou nitrianskeho biskupa dr. Karola Kmeťka. V deň jeho posvätenia (r.1924) sa na Skalke zišlo niekoľkotisícové zhromaždenie. Svätú omšu slúžili dr. Karol Kmeťko, Ján Vojtaššák a Rudolf Misz. Potom nasledovalo katolícke zhromaždenie, na ktorom okrem iných rečnili aj kanonik dr. Jozef Buday a pápežský pronotár Andrej Hlinka.

Prvým reštaurátorom objektov kláštora na Veľkej Skalke bol trenčiansky opát - farár Ľudovít Stárek (v r.1852-53).

Ďalšie opravy tohto pútnického miesta boli uskutočnené s odstupom niekoľkých rokov (v r.1951 a 1982).

V súčasnosti pokračujú rekonštrukčné práce v objektoch kláštora, ktorý bol zničený v 70. rokoch vandalmi. Spustošená bola kaplnka, nádvorie i jaskyňa. Dnes už možno v kaplnke slúžiť sv. omše s možnosťou navštívenia jaskyne.

O zveľadenie Skalky sa v nemalej miere zaslúžili i mnohí ďalší :

Jozef Branecký (provinciál piaristov v Trenčíne), ThDr. Vojtech Hromník, Jozef Vojtech Grach, vdp. Ernest Omachel ako aj miestni administrátori : vdp. Pavel Uhrín, vdp. Ján Hevera, vdp. Jozef Púchovský.

Púte na Skalku sa konávali okrem 17. júla aj na sviatok sv. Marka a sviatok Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta).

Veriaci z okolitých dedín sa od rána schádzali na námestí v Trenčíne. Po sv. omši – okolo ôsmej sa pohla procesia na Skalku. Vpredu niesli kríž, za ním kráčala mládež. Nasledoval kňaz. Procesiu viedol arcibiskup ostrihomský, inokedy biskup nitriansky, prepošt novomestský a pod. za asistencie 8 kňazov. Išli pešo – aj späť. Za nimi kráčal pán Trenčianskeho hradu s celou suitou. Za nimi starosta mesta s celým magistrátom. Všetci oblečení v čiernom. Pred nimi nesú zástavu mesta. Za magistrátom nasledovali cechy – každý má svoju zástavu. Najprv idú krajčíri, po nich zlatníci, súkenníci, čižmári, mlynári, mäsiari, tesári, ševci, stolári, kožušníci, murári, hrnčiari, klobučníci, pivovariči, pekári. Za cechmi nasledovali jednotlivé dediny pod zástavami a so svojim kňazom. Týchto pútí sa pravidelne zúčastňovali tisíce ľudí. Nie inak je tomu i dnes.