Výsledky vyhľadávania
Šebeš hrad
Nad obcou, ktorej názov pripomína lokalitu hrádku (1427 Waryala - Podhradie) sa vypína zarastená skalná ostrožina na temeni ktorej sa črtajú dnes už málo výrazné zvyšky hradu Šebeš. Na začiatku 14.storočia sa kopec nazýval Mačka, dnes Zámek. V donačnej listine kráľa Karola Róberta z roku 1315. ktorou potvrdil Tomášovmu synovi rytierovi Synkovi vlastníctvo jeho doterajších majetkov v tejto oblasti, ktorých súčasťou bol aj hrad (castro Sebusku ... in monte Machkakw...), ktorý nechal sám vystavať. To by znamenalo, že v rokoch 1307-1315 bol hrad vystavaný ako kamenný. Na tomto mieste však exist...
Šášov hrad
Pomerne rozľahlé zrúcaniny hradu na strmom ľavobrežnom brale priamo nad tokom Hrona v nadmorskej výške 340m, priamo nad obcou Šášovské Podhradie, dnes miestna časť Žiaru nad Hronom. Kráľovský hrad sa spomína v roku 1253 ako majetok bratov de Vancha, z nich Štefan bol ostrihomským arcibiskupom. Spolu s hradom Revište, situovaným južnejšie na druhom brehu Hrona, chránil priechod a cestu do banskej oblasti, predovšetkým do Banskej Štiavnice a asi aj preto ho získal v roku 1320 štiavnický komorský gróf. Hrad sa stal strediskom panstva Šášov. V čase gotiky a renesancie často menil majiteľov. Krá...
Šarišský hrad
Nachádza sa na skalnatom brale na pravom brehu rieky Torysy. Hrad bol mimoriadne rozsiahly. Dá sa predpokladať, že nadväzoval na Slovanské hradisko. Stal sa kráľovským hradom a sídlom hradného išpánstva. Po tatárskom plene bol vybudovaný ako kamenný. Hrad sa prvýkrát spomína podmenom Sarus. Hrad postavili na ochranu dôležitej obchodnej tkzv. Toryskej cesty. Už od začiatku bol kráľovským hradom. Bol sídlom kráľov v čase, keď sa zdržiavali v Šariši. Nový kamenný hrad, najmä jeho mohutnú hranolovú vežu, postavili po vpáde Tatárov. Prvým známym hradným išpánom bol Michal (1254). Postupnou feuda...
Súľov hrad
Zvyšky murív hradu, vtesnané do bralných škár v Súľovských skalách, vysoko nad miestnou časťou Súľov, ležiacou pri ceste z Bytče do Hradnej. Hrad Súľov postavili pravdepodobne začiatkom 15.storočia ako jeden z najmladších hradov na Považí. Spomína sa pomerne neskoro, až v roku 1470, keď kráľ Matej Korvín dovoľuje aby sa z hrádku Roháč stal hrad. Z uvedeného vyplýva, že už pred rokom 1470 bolo na tomto mieste opevnené miesto, ktoré slúžilo k pozorovaniu a stráženiu okolia. Prvá prestavba sa dokončila práve v spomínanom roku 1470 a mohli ju ovplyvňovať taliansky stavitelia. V roku 1550 ho zni...
Súča hrad
Zaniknutý hrad na ľavej časti skalnatého vrchu Krasín nad Dolnou Súčou. Obec sa nachádza v doline rieky Súčanky 10km severne od Trenčína. Bohumír z rodu Ludanických dostáva v roku 1244 od kráľa Belu IV zem Súča za služby a oddanosť. Je pravdepodobné, že práve on postavil hrad. V prvej písomnej zmienke z roku 1318 vystupuje Dionýz "castellanus de Zucchan", ako verný Matúšovi Čákovi. Hrad bol teda v jeho dŕžave a po jeho smrti sa stáva opäť kráľovským až do roku 1393, kedy ho dostáva Stibor zo Stiboríc. V roku 1429 dáva kráľ Žigmund svojej žene Barbore rozsiahle majetky a medzi nimi aj hrad S...
Stropkovský hrad
Na mieste dnešného kaštieľa a kostola v Stropkove stál pôvodne hrad. Pozostatky hradu sa nachádzajú v poschodovej budove kaštieľa na východnej strane farského kostola a v gotickom uzávere presbytéria, ktoré bolo pôvodne hradnou kaplnkou. Základy hradu sú pod terénom v okolí farského kostola. Hrad bol pôvodne kráľovským majetkom a od roku 1408 ho držali Perényiovci. Časť hradu pravdepodobne zanikla za vnútropolitických nepokojov ešte pred rokom 1675 a jeho zvyšné časti zbúralo cisárske vojsko v roku 1711. Hradný komplex bol sčasti prestavaný na kaštieľ resp. obytnú stavbu a ostatné fortifika...
Streda nad Bodrogom hrad
Na mieste renesančného kaštieľa v strede obce stál v stredoveku hrad. V období feudalizmu sa v držbe obce vystriedalo viacero zemepanských rodín. Existujú správy, podľa ktorých na mieste terajšieho kaštieľa stál kamenný hrad, ktorý dol roku 1670 zbúrať generál Spork, keď vtedajší zemepán Stredy nad Bodrogom. Na mieste hradu potom vystavali jednoposchodový kaštieľ.
Strečno hrad
Rekonštruovaná hradná zrúcanina nad obcou na ľavom brehu Váhu, povyše Strečnianskeho prielomu. Spolu so Starým hradom vytvára ojedinelú dvojicu stredovekých pevností. Hrad sa po prvý raz spomína v čase Matúša Čáka ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. Vznikol na prelome 13. a 14 storočia pravdepodobne na staršom základe. Jeho založenie sa pripisuje Matúšovi Čákovi. Ako kráľovský majetok sa dostal začiatkom 15. storočia do držby kráľovien Barbory a neskôr Alžbety. V rokoch 1444-1469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša. Potom rýchlo menil majiteľov. Z nich treba spomenúť Ján...
Starý zámok Banská Štiavnica
Mestský hrad, renesančná protiturecká pevnosť vybudovaná z pôvodného románsko-gotického kostola, karnera a opevnenia. Stojí v historickom jadre Banskej Štiavnice na úpätí vrchu Paradajs a tvorí dominantu mesta. Mestský hrad, tzv. Starý zámok vznikol v 16. storočí, v čase tureckého nebezpečenstva, ktoré smerovalo z Balkánu na naše územie a ohrozovalo predovšetkým bohaté stredoslovenské banské mestá. Banská Štiavnica vzhľadom na mimoriadne zložitý horský terén nemohla využiť jednotný systém obrany tak ako iné mestá v krajine. Obranu preto sústredili do samostatných pevností, ktoré vybudovali ...
Starhrad
Zrúcaniny hradu, dvíhajúce sa vo výške 475m. priamo nad Váhom, na jeho pravom brehu, výrazná dominanta Považia. Jeden z dvojice hradov Strečno-Starýhrad. Hrad postavili na ochranu starej cesty vedúcej Považím, neďaleko brodu, kde stará cesta prechádzala z pravého brehu na ľavý. Patril Varínskemu panstvu a spočiatku sa volal Varín, spomína sa v roku 1267. Názov Starý hrad dostal až po postavení Strečna, ktoré prevzalo jeho pôvodnú funkciu. prvýkrát sa tak spomína v roku 1384. Najstaršou časťou hradu bola útočištná veža, ktorá mohla vzniknúť ešte v 13.storočí. Hrad vtedy patril predkom Balass...






