Výsledky vyhľadávania
Top inzeráty
Romantický pseudogotický kaštieľ Lehnice/Dunajská Streda
Romantický pseudogotický kaštieľ V tom istom roku, ako Rudolf Benyovský nechal zbúrať starší kaštieľ (1929), začal so stavbou nového kaštieľa podľa vlastných projektov, ktorý bol ukončený v roku 1930. Stavba stojí neďaleko starého kaštieľa, na sever od neho. Kaštieľ bol stavaný podľa vzoru anglických a škótskych kaštieľov v akomsi romatntickom pseudogotickom slohu. Kaštieľ bol po roku 1948 znárodnený a neskôr bola v ňom umiestnená politická škola. V roku 1954 budovu získal Ústav tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach a po adaptačných prácach od roku 1956 tu bolo umi...
Revište hrad
Zrúcanina hradu nad Revištským Podzámčím, na okraji zalesneného zrázu, na pravom brehu Hrona nad veľkým meandrom oproti obci Bzenica. Hrad postavili v druhej polovici 13.storočia, pravdepodobne okolo 1253 spolu so Šášovským hradom situovaným o 15 km ďalej na SV na druhej strane Hrona. Oba hrady strážili priechod úzkou dolinou cez Hronský úval - prístupovú cestu do stredoslovenskej banskej oblasti. V listinách sa Revište spomína 1265, neskôr 1331. Spočiatku hrad patril Ostrihomskému arcibiskupovi. Začiatkom 14. storočia ho dobyl Matúš Čák. Po jeho smrti ho spravovali kráľom poverení kastelán...
Rákoš hrad
Severne od obce sa nad potokom Rakyš vypína horský chrbát, na ktorom stál stredoveký hrad (poloha Zámčok 569m). Obec Rákoš sa nachádza v okrese Rožňava na ceste z Jelšavy do Hnúšte. V staršej literatúre sa spomína ako Gömör-Kishont vármegye (Tomášik 1872 s.89-90), a neskôr o ňom písal J.Hudák (1962 s.32-38), ktorý publikoval aj pôdorys. Hrad svojou dispozíciou patrí medzi gotické hrady, aké poznáme napríklad v Jelšave, Jasove a Hanigovciach. V písomných prameňoch má dva názvy, Kovi - Kameňany a Rákoš (castrum Kwi, castrum Kewy, castrum Rakos, Rakoswar - Csánki). Listina z polovice 15.storoč...
Pustý hrad Zvolen
Zrúcaniny jedného z najstarších ranostredovekých hradov na Slovensku, skrývajúce sa v lesnatom najvýchodnejšom výbežku Štiavnických vrchov, nad sútokom Hrona a Slatiny, 2 km na JZ od Zvolena. Pustý hrad vznikol na mieste staršieho hradiska, prvá historická zmienka o hrade je v kronike tzv. Anonyma, z prelomu 12. a 13. storočia, ktorý pokladá Zvolenský hrad za založený Boršom na prelome 9. a 10. storočia. Hrad bol vojenským a správnym strediskom pravdepodobne už pred začlenením do uhorského štátu, neskôr správnym, vojenským a hospodárskym strediskom kráľovského Zvolenského panstva, obrovskéh...
Považský hrad
Zrúcanina hradu na strmom vrchu na pravom brehu Váhu, malebná, neodmysliteľná silueta Považia. Priamo nad Považským Podhradím, miestna časť Považskej Bystrice. Tunajší kráľovský hrad postavili v druhej polovici 13. storočia na ochranu dôležitej považskej cesty. Prvá písomná zmienka hradu "Bystrizza" je okolo roku 1300, ako kastelánmi spravovaného kráľovského majetku. Začiatkom 14. storočia ho tak ako väčšinu hradov na Považí vlastnil Matúš Čák. V roku 1458 ho kráľ Matej Korvín daroval Ladislavovi Podmanickému. Keď Ladislavov syn zahynul v bitke pri Moháči, jeho synovia Ján a Rafael začali v...
Plešivec hrad
Zvyšky hradu sa nachádzajú priamo v obci Plešivec. Obec Plešivec leží 16km od Rožňavy, na okraji CHKO Slovenský Kras a 12km od hranice s Maďarskom. Obec vznikla už v 11.storočí a patrila turnianskemu hradnému panstvu. Po smrti comesa Borsu, daroval kráľ obec i okolité územie rodu Ákošovcov, z ktorého pochádzali i Bebekovci. Ákošovci tu po tatarskom vpáde postavili kláštor sv.Juraja, ktorý stál pravdepodobne na mieste dnešného reformovaného kostola. Detreho vnuk Dominik, predok Bebekovcov, ktorý získal majetky, dal koncom 13.storočia vystavať vedľa kláštora hrad. Nie je vylúčené, že hrad pln...
Plaveč hrad
Zrúcanina hradu na homoľovitom trávnatom kopci nad riekou Poprad, priamo nad cestou v obci Plaveč. Hrad postavil pravdepodobne Ditrich (alebo jeho syn Arnold) zo Spiša v roku 1294 na obranu cesty do Poľska, pri brode cez rieku Poprad. Bol to malý kamenný hrad, ktorý mal charakter pohraničnej pevnosti. Strážil dôležitý uzol dvoch ciest: cez údolie Torysy a údolie Popradu. Viacerí historici spájajú názov Plaveč s kmeňom Plavcov, ktorých uhorskí králi usadzovali v 11.-12. storočí na pohraničnom území. Na dôležitom hraničnom bode tak musela stáť už v 12. storočí aspoň veža , ktorá mohla byť sp...
Plavecký hrad
Zrúcanina na strmom bralnatom kopci na úpätí Malých Karpát, pôsobivá silueta malokarpatskej panorámy od západu. Hrad vznikol ako kráľovská pohraničná pevnosť medzi rokmi 1256-1273. Od roku 1398 bol majetkom Stibora zo Stiboríc. Do 16. storočia ho vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka, potom Serédyovci, 1553-1575 Fuggerovci, po nich Balassovci; od 1641 nepretižite až do 20. storočia Pálffyovci. Sídlo panstva prešlo v polovici 17. storočia do kaštieľa v Malackách a hrad začal pustnúť. Gotický hrad tvoril strednú časť dnešnej ruiny, pozostával z hranolovej veže a paláca. V druhej pol. 16....
Pezinský zámok
Renesančný zámok na okraji mesta v parku, pôvodne stredoveké sídlo s opevnením pomocou vodných zdrojov - vodný hrad. Už pred rokom 1271 v Pezinku postavili hrad, na ktorý rovnako ako na ostatné hrady okolia útočili vojská Přemysla Otakara II. Majetky rodiny grófov zo Svätého Jura a Pezinka, ktorá sa časom rozdelila na dve vetvy, di jej príslušníci neraz delili. Takúto akciu uskutočnili na v Pezinku r.1401. Delenie nebolo jednoduché - spory trvali až do r.1429. Gróf Juraj a jeho brat Mikuláš si vtedy delili hrad i mestečko Pezinok. Pri tomto delení opísali jednotlivé rozdelené časti a aj hra...
Pajštún hrad
Zrúcanina hradu nad obcou Borinka viditeľná už pri výjazde z Bratislavy aj z Rakúska., Borinka I. Pajštúnsky hrad patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Kapatoch preberali od 13.stor. funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu. Hrad je doložený v r.1273 a jeho vznik možno položiť do pol. 13.storočia. Najstarší majitelia mali spoločné panstvo so Stupavou, kam sa neskôr aj vrátili. Od 14.stor. patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka nepretržite až do r.1526, keď rod vymrel a majetky sa dostati do rúk Serényovcov a neskôr Salmovcov. V r.1592 až 1863 patril Pálffyovco...
