Výsledky vyhľadávania
Streda nad Bodrogom hrad
Na mieste renesančného kaštieľa v strede obce stál v stredoveku hrad. V období feudalizmu sa v držbe obce vystriedalo viacero zemepanských rodín. Existujú správy, podľa ktorých na mieste terajšieho kaštieľa stál kamenný hrad, ktorý dol roku 1670 zbúrať generál Spork, keď vtedajší zemepán Stredy nad Bodrogom. Na mieste hradu potom vystavali jednoposchodový kaštieľ.
Strečno hrad
Rekonštruovaná hradná zrúcanina nad obcou na ľavom brehu Váhu, povyše Strečnianskeho prielomu. Spolu so Starým hradom vytvára ojedinelú dvojicu stredovekých pevností. Hrad sa po prvý raz spomína v čase Matúša Čáka ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. Vznikol na prelome 13. a 14 storočia pravdepodobne na staršom základe. Jeho založenie sa pripisuje Matúšovi Čákovi. Ako kráľovský majetok sa dostal začiatkom 15. storočia do držby kráľovien Barbory a neskôr Alžbety. V rokoch 1444-1469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša. Potom rýchlo menil majiteľov. Z nich treba spomenúť Ján...
Starý zámok Banská Štiavnica
Mestský hrad, renesančná protiturecká pevnosť vybudovaná z pôvodného románsko-gotického kostola, karnera a opevnenia. Stojí v historickom jadre Banskej Štiavnice na úpätí vrchu Paradajs a tvorí dominantu mesta. Mestský hrad, tzv. Starý zámok vznikol v 16. storočí, v čase tureckého nebezpečenstva, ktoré smerovalo z Balkánu na naše územie a ohrozovalo predovšetkým bohaté stredoslovenské banské mestá. Banská Štiavnica vzhľadom na mimoriadne zložitý horský terén nemohla využiť jednotný systém obrany tak ako iné mestá v krajine. Obranu preto sústredili do samostatných pevností, ktoré vybudovali ...
Starhrad
Zrúcaniny hradu, dvíhajúce sa vo výške 475m. priamo nad Váhom, na jeho pravom brehu, výrazná dominanta Považia. Jeden z dvojice hradov Strečno-Starýhrad. Hrad postavili na ochranu starej cesty vedúcej Považím, neďaleko brodu, kde stará cesta prechádzala z pravého brehu na ľavý. Patril Varínskemu panstvu a spočiatku sa volal Varín, spomína sa v roku 1267. Názov Starý hrad dostal až po postavení Strečna, ktoré prevzalo jeho pôvodnú funkciu. prvýkrát sa tak spomína v roku 1384. Najstaršou časťou hradu bola útočištná veža, ktorá mohla vzniknúť ešte v 13.storočí. Hrad vtedy patril predkom Balass...
Spišský hrad
Najrozsiahlejšie hradné zrúcaniny na Slovensku rozprestierajúce sa na travertínovej kope a dominujúce širokému okoliu. Zrúcaniny ležia 5 km na SZ od Žehry časť Hodkovce. Spišský hrad tvorí so Spiš. Podhradím a Spiš. Kapitulou súvislú historickú a sídelnú jednotku – Spiš. Podhradie, pôvodne podhradské mestečko Spišského hradu. Donedávna jeden administratívnych názov - Spišské Podhradie - spájal tieto tri rôzne osídlenia, každé typické pre svoj druh: rozsiahly stredoveký hrad ako predstaviteľ kráľovskej, teda štátnej moci, v jeho podhradí mesto a na protiľahlom návrší prepošstvo s kapitulou, ...
Soví hrad - Šurice
Stopy po hrade sú na samom vrchu sopečného sopúcha, ktorý sa vypína nad obcou. Kopec je výrazná dominanta obce Šurice, ležiacej v Šurickej brázde 10km JV od Fiľakova. História hradu je zatiaľ nejasná. Miesto na mape označované ako Soví hrad je v literatúre definované len ako prírodný výtvor a prírodná pamiatka. Bralo má eliptický tvar a vytvorilo sa ako výplň sopečného komína v poslednej fáze vulkanickej činnosti začiatkom štvrtohôr. Keďže ide o impozantný prírodný útvar, bol bádaný pravdepodobne len prírodovedcami. Keď sme lokalitu navštívili, na samom vrchu sme našli zreteľné stopy po hr...
Solivar
Terénne pozostatky lokality ležia priamo v okolí kostola na vrchu Várheď v Solivare pri cintoríne. Hrad Soľnohrad zdedil svoje meno pravdepodobne po hrade Solivar. Ten postavili už na konci 13.storočia a v listinách sa uvádza pod menom castrum Sowar. Už pred ním existovali v oblasti Solivaru dva hrady, ktoré však veľmi skoro zanikli. Jeden stál na vrchu Várhegy južne od Solivaru na ľavej strane rieky Torysy, druhý na vŕšku Zámok. Dodnes sa na jeho mieste zachovali nepatrné zvyšky opevnenia, črtajúce sa v konfigurácii terénu. Lokalita je však obklopená osídlením a cintorínom, ktoré znemožňu...
Sobôtka
Zvyšky hradu Sobôtka sa nachádzajú na pravom brehu rieky Rimavy, 2 km SZ od centa Rimavskej Soboty v časti Sobôtka. Hrad, alebo pevnosť, ktorú tu dal postaviť Ján Jiskra z Brandýsa, dobylo v roku 1460 vojsko kráľa Mateja. Na zrúcaninách dal v roku 1555 fiľakovský beg Mehemet jeden z najsevernejších tureckých hradov v Európe. V rokoch 1556-57 tvorilo posádku 30 a v rokoch 1558-59 až 32 janičiarov. Kresťanské vojsko Schwendiho a Forgácha obsadilo hrad v roku 1562. V rockoch 1568-69 mala v dŕžave hrad opäť janičiarska posádka o sile 40 vojakov a 73 jazdcov a v roku 1583 bolo na hrade 48 jazdc...
Smolenický zámok
Novodobý hrad prestavaný z pôvodného hradu. Stredoveký hrad stál na mieste dnešného Smolenického zámku na úpätí Malých Karpát nad obcou rovnakého mena. Vznikol až v 14. storočí ako posledný zo strážnych hradov pri malokarpatských priesmykoch. Na začiatku 15. storočia bol kráľovským majetkom, neskôr patril pezinským a svätojurským grófom a od začiatku 16. storočia rodine Országovcov. Potom ho takmer dve storočia vlastnili Erdödyovci. Na konci 18. storočia hrad spustol a na začiatku 19. storočia vyhorel, takže zostali z neho iba ruiny, z ktorých vyčnievala len päťboká hlavná veža a bašty vonk...
Slanec hrad
Zrúcaniny hradu postavené na kužeľovitom kopci nad obcou Slanec na úbočí Slanských hôr, 23 km na juhovýchod od Košíc. O najstarších dejinách Slaneckého hradu nie sú k dispozícii bezpečné písomné zmienky. Pôvodné hradisko dal údajne postaviť už v roku 1220 jeden z potomkov Abovcov. Prvé historické zmienky o Slaneckom hrade sú z konca 13. storočia a to z roku 1281, kedy už stál kamenný hrad s okrúhlou hradnou vežou. Majiteľ hradu a krajinský palatín Finta sa r. 1281 postavil proti hospodárskym reformám, ktoré zavádzal kráľ Ladislav IV. Kumánsky. Spor vyvrcholil v boji pod hradom a skončil víť...






